...
Vlastivedné múzeum v Galante

Ľudové zvyky - Jarné obdobie, smrtná a kvetná nedeľa

Ľudové zvyky - Jarné obdobie, smrtná a kvetná nedeľa 1

Zimné obdobie znamenalo pre človeka v tradičnom vidieckom prostredí v minulosti niečo temné a nedobré. Prelomovým dňom bola jarná rovnodennosť, kedy ľudia oslavovali víťazstvo nad zlými silami a mohli sa pomaly začať pripravovať na nadchádzajúci poľnohospodársky rok.

Zimné obdobie znamenalo pre človeka v tradičnom vidieckom prostredí v minulosti niečo temné a nedobré. Keďže noci boli dlhé a bola častejšie tma, boli podľa ľudových predstáv aktívne zlé a nečisté sily, ktoré sa snažili ľuďom a tiež ich hospodárstvu škodiť. 

No s postupujúcim časom sa dni predlžovali a dobro začalo získavať nad zlom moc. Prelomovým obdobím bolo práve jarné obdobie, konkrétne jarná rovnodennosť, kedy ľudia oslavovali víťazstvo nad zlými silami a mohli sa pomaly začať pripravovať na nadchádzajúci, predovšetkým pracovný, poľnohospodársky rok.

Pozitívnym náznakom bol rozkvet novej zelene, ktorá prinášala so sebou život a radosť. Veľká časť zvykov počas celého kalendárneho roka súvisela s mágiou, či veštením. V strede záujmu vidieckeho obyvateľstva bolo predovšetkým zdravie, budúcnosť rodiny, láska, hojnosť úrody,  sila a plodnosť hospodárskych zvierat. Ľudia verili, že všetky tieto hodnoty si môžu zabezpečiť i v jarnom období. Preto sa rôznymi zvykmi snažili zimu odohnať a naopak - privolať jar.                                           

Začiatkom veľkonočného cyklu zvykov bolo vynášanie Moreny, ktorá symbolizovala zimu, chorobu, či smrť. Morena bola bábka oblečená v ženskom odeve, ktorú dievky vyniesli za dedinu, kde ju spálili, alebo hodili do vody. Oba živly – oheň i voda mali v ľudovej kultúre duchovne očistný charakter. Zničením Moreny sa symbolicky vyháňala z dediny smrť, choroby, zlo a zima. Morena sa zvyčajne vynášala na tzv. smrtnú nedeľu (2 týždne pred veľkonočnou nedeľou). Na ďalšiu nedeľu (kvetná nedeľa) zasa mladé dievčatá prinášali do dediny jar. Tú symbolizovali zelené vetvičky ovešané farebnými stužkami a vajíčkami. Podľa ľudovej viery zelené vetvičky (nielen na Veľkú noc, ale i na Vianoce) symbolizovali nový život, preto sa prinášali do dediny, aby sa priniesla jar, radosť, život a energia. Počas tohto obdobia rastú bahniatka, ktorým sa venovala mimoriadna pozornosť. V kostole posvätené bahniatka mali zväčša ochrannú funkciu. Zapichávali sa do zeme na poliach, ale dávali sa aj do interiérov domov (za sväté obrazy, kríže a pod.) aby chránili obydlia pred úderom bleskov. Mali tiež liečivú magickú silu.                                                                                                                                 

  Na fotografii je zachytený folklórny súbor v Hoste v miestnom sviatočnom odeve pri vynášaní moreny, ktorú hádžu dievky do vody. Fotografia bola vyhotovená v roku 1973 v Hoste a je súčasťou fotoarchívu Vlastivedného múzea v Galante.

Dátum vloženia: 29. 3. 2021 13:57
Dátum poslednej aktualizácie: 29. 3. 2021 14:06
Autor: Správca Webu