...
Vlastivedné múzeum v Galante

Ľudové zvyky - koniec fašiangového obdobia

z archívu VMGA (1978, Vlčany)

Momentálne prebieha obdobie fašiangov, ktoré sa už onedlho skončí. V minulosti však práve na konci fašiangového obdobia slávnosti vrcholili.

        Fašiangy sú pohyblivým obdobím medzi sviatkom Troch kráľov a popolcovou stredou, kedy začína veľký 40 dňový pôst. Je to teda prechodné obdobie medzi zimou a jarou. V minulosti ľudia po náročnej zime potrebovali akúsi pomyselnú psychickú očistu. Uvoľnená atmosféra, zábava a stieranie morálnych, etických hraníc - to všetko bolo typické práve pre fašiangy. V tento čas bol svet a spoločnosť, ako si ukážeme, jednoducho „naruby“. Neviazaná zábava, muzika, tanec a maškary, to všetko bolo pre fašiangy typické. I tam, kde neboli fašiangové sprievody v maskách, boli aspoň konané tanečné zábavy.                                           

          Za stieraním spomínaných hraníc sa skrýva maskovanie za rôzne postavy, zvieracie, ľudské, i nadprirodzené. Parodovaním a prezliekaním sa za vyššie sociálne vrstvy, rôzne povolania, za opačné pohlavie, či za nadprirodzené bytosti sa stierala hranica spoločenská, etická a častokrát aj morálna. Mnohé masky sa správali neviazane, rozpustilo, bujaro a niekedy i vulgárne, či s erotickým podtónom. Všetky tieto, za iných okolností neprípustné a často spoločensky odsúdeniahodné činnosti boli v tomto prípade akceptované. Nasadením masky získaval človek novú identitu, tú svoju odložil kamsi do úzadia. Komickými sa masky stávali nielen vďaka svojmu grotesknému vzhľadu, ale i správaním – tancovali, smiali sa, spievali, potácali sa, padali, vstávali a podobne. Počas fašiangových sprievodov dostávali účastníci sprievodu odmenu prevažne vo forme naturálií, napríklad šunku, vajíčka, pečivo a pod.                       

          Maskovanie, nadobúdanie novej identity a rôzne symbolické a magické významy, ktoré už časom stratili svoj pôvodný význam a opodstatnenie nachádzajú svoj základ v antických slávnostiach (saturnálie, mamurálie, luperkálie atď.), ktoré boli zasvätené rôznym božstvám, alebo mŕtvym. Z tohto dôvodu nachádzame zvyky podobné fašiangom po celej Európe v rôznych obmenách. Počas fašiangov nachádzame na celom území Slovenska rôzne magické, prosperitné úkony súvisiace s budúcou úrodou a prosperitou hospodárstiev.                                    

           Počas fašiangového obdobia bolo zvykom usporadúvať svadby, či zabíjačky. Hodovanie a pitie alkoholických nápojov vo zvýšenej miere patrilo tiež k typickým aktivitám počas fašiangov. Konzumovalo sa mäso, vyrábali sa zabíjačkové produkty, napríklad jaternice, krvavnice, huspenina, alebo zabíjačková kaša. Vyprážalo sa pečivo, napríklad šišky, alebo fánky. Jedli sa mastné, sýte a výdatné jedlá, pretože kto nechcel byť o hlade celý rok, musel sa dobre najesť práve na fašiangy.                                                                                             Ukončením obdobia fašiangov bolo takzvané pochovávanie basy, kedy sa skutočne konal pohreb hudobného nástroja. Symbolicky sa týmto pohrebom ukončila bujará zábava a hodovanie a začínal sa veľký pôst. Pochovávanie basy malo svoj scenár – imitoval sa pohrebný sprievod, text bol vtipne prispôsobený pre danú situáciu.                  

          Fašiangy pretrvávajú v niektorých obciach dodnes, avšak častejšie sa zachovali len v podobe napríklad maškarných plesov. 

(Text: Diana Gruberová)

Dátum vloženia: 15. 2. 2021 10:43
Dátum poslednej aktualizácie: 15. 2. 2021 13:35
Autor: Správca Webu