Duše za sklom - príhovor Jánosa Lipovicsa
Vystavujúce umelkyne Luca a Zsuzsa sú síce ešte veľmi mladé, no napriek tomu sú to veľmi zrelé osobnosti, vyštudované umelkyne sklárskeho dizajnu, o čom svedčí aj ich remeselná zručnosť, ktorú nám predstavujú vystavenými dielami.
Üvegtársak – čiže spoločníčky Luca a Zsuza sú rôzne, autonómne osobnosti, nezávislé umelkyne, s rôznymi formami. Keď hľadáme medzi nimi rozdiely, tak ich určite nájdeme viacero, od ich cesty vedúcej k tvorivej kariére, cez rodinné zázemie, až po oblasti záujmu.
Lucina oblasť záujmu, jej ciele, uplatnenie umeleckého skla v architektúre je čiastočne rodinnou pohnútkou, veď jej otec Gábor Dimény je úžasný architekt, dokým pre Zsuzsu znamenali osobné osudy, sebapriznania, psychológia ľudských vzťahov jeden z určujúcich smerov umeleckej tvorby – a nezabudnime dodať, že v medzinárodných úspechoch.
Na prvý pohľad akoby sme videli rozdiely medzi Lucinými geometrickými, abstraktnými, disciplinovanými stavbami a Zsuzinými organickými, figurálnymi, liatymi plastikami. Odlišujú sa aj v spracovaní predmetov a použitou technikou.
Aj tak by sme sa mohli pozrieť na tieto plastiky, akoby by sa nám zobrazoval vonkajší a vnútorný svet. Avšak, keď sa len trošku zamyslíme, ihneď zistíme, že pri obidvoch je naraz prítomné všetko, len nám to prezentujú trošku inak.
Nielen kvôli sklu, a nielen kvôli Luciným úžasným fotografiám sú spoločníčky. Lucine fotografie sami o sebe úžasne prezentujú hĺbku a obsahovú bohatosť prác obidvoch umelkýň. Lucina fotografická činnosť je veľmi dôležitou súčasťou výstavy stavia do hlavnej úlohy svetlo prejavujúce sa prostredníctvom plastík.
Zsuzsa popri vlastných dielach dokáže ukázať cez komplexnosť figurálnych plastík obsahovú bohatosť, v takej dramatickej ľudskej kvalite, ktorá po vizuálnej stránke sa vyrovná pôvodnej plastike. Hlboko rozumie Zsuzsiným dielam, a tomu čo chce povedať, v človeku ukrytý „druhý“ človek, vo vonkajšej, viditeľnej forme, s vnútornou formou, ktorú môžeme odhaliť len pomocou svetla.
Odborná, umelecká a predovšetkým spolupráca umelkýň je ukážková – čo nie je v dnešnej dobe celkom zbežné....
Nakoniec obidve rozprávajú o tom istom: O nás, o ľuďoch. Nám, dané sami sebou, autenticky. Odborne sa k nám prihovárajú klasickým vzdelaním, modernou formou, nadčasovou eleganciou, oddanosťou a trpezlivou prácou. To všetko je v silnom kontraste s „aktuálnymi” fenoménmi našej doby – o umeleckých, nehovoriac o spoločenských a svetových fenoménoch.
Lucine a Zsuzsine počiatočné práce mi dáva nadej, že sa ešte nestratila potreba klasických hodnôt, sú to mladé umelkyne, ktoré stavajú na tradíciu a napriek tomu nám vedia ukázať niečo nové, aktuálne a súčasné prostredníctvom svojich diel. Ich osobnosť, práca a vitalita na mňa pôsobia veľmi osviežujúco.
Prosím, pozorne si pozrite diela, využite to, že sú medzi nami umelkyne, vytvorte si osobný vzťah s nimi a z ich vystavenými dielami!
Preklad: Alena Dömötörová
Fotografie z vernisáže si môžete pozrieť <<TU>>.
Dátum poslednej aktualizácie: 22. 11. 2023 8:13