MÁJ - Taška z kukuričného šúpolia

Použitie kukuričného šúpolia ako materiálu na pletenie rôznych predmetov v rámci domácej ľudovej výroby je jedným z najmladších na Slovensku. Formovalo sa v druhej polovici 19. storočia, rozšírenejším a častejšie využívaným sa stalo v 1. polovici 20. storočia. Na našom území bola táto technika pletenia pomerne rozšírená. Domáca výroba poskytla vidieckemu obyvateľstvu možnosti žiť a hospodáriť ekonomickejšie. Používalo sa šúpolie z doma vypestovanej kukurice a tak sa ušetrili peniaze za nákup surovín, alebo už hotových výrobkov. Zo šúpolia sa vyrábali predovšetkým rohože, košíky, tašky, v niektorých prípadoch sa ním vypletal nábytok, alebo sa vyrábala obuv. Keďže išlo o prácu fyzicky nenáročnú, vykonávali ju najmä ženy a dievčatá. Predpokladom bola zručnosť a trpezlivosť. Plietlo sa na drevených formách, do ktorých sa zatĺkali klince, ktoré slúžili na vytváranie osnovy. Domácka výroba zo šúpolia sa inšpirovala znalosťami a skúsenosťami s výrobou textílií v podobe vyhotovovania osnovy a útku na rôznych formách väzby (plátnovej, ripsovej, atlasovej, atď.). Získala sa tak pevnosť a hustejšia štruktúra predmetu. Predmetom mesiaca je dámska nákupná taška s dvomi uškami, ktorá bola ručne upletená práve z kukuričného šúpolia. Upletená bola niekoľkými typmi ripsovej väzby, v strede prelamovaním. Vyhotovila ju Terézia Forróová, pracovníčka ÚĽUV-u na už spomínanej drevenej forme v roku 1989. Do zbierok Vlastivedného múzea v Galante sa dostala v tom istom roku z Váhoviec.