Pohľadnica z Galanty z mrazivej zimy 1928/1929

Mesto Galanta  bolo v procese transformácie. Z pôvodného uhorského zemepanského mestečka rodu Esterházyovcov sa menilo na administratívne centrum československého okresu.

December roku 1928 nebol teplotne ničím výnimočný. Začiatkom januára začali postupne klesať teploty k -20°C, čo bolo  pôsobené  priamym vpádom arktického kontinentálneho vzduchu. Galanta a jej okolie, ležiace v otvorenej rovine, boli vystavené radiačnému ochladzovaniu. Počas jasných nocí, kedy utíchol vietor, hrubá snehová pokrývka izolovala zemské teplo, zatiaľ čo povrch snehu vyžaroval do kozmického priestoru. Tým sa prízemná vrstva vzduchu extrémne ochladzovala.

Na základe údajov z okolitých miest možno s istotou tvrdiť, že v Galante sa teplota v ranných hodinách 11. februára 1929 pohybovala v intervale -30 °C až -36 °C. Takéto hodnoty sú pre oblasť, kde sa priemerné zimné minimá pohybujú okolo -4 °C, úplne devastujúce. Materiály ako koľajnice, vodovodné potrubia či stavebné konštrukcie neboli na takúto tepelnú záťaž dimenzované.

Park pri neogotickom kaštieli sa stal miestom skazy. Vzácne dreviny a exotické stromy, vysádzané Esterházyovcami v 19. storočí, neboli adaptované na sibírske teploty a mnohé z nich praskli v dôsledku silných mrazov. Kroniky z iných miest opisujú desivé zvuky praskajúcich kmeňov, ktoré sa nocou ozývali mestom ako výstrely z pušiek. Miazga v kmeňoch zamrzla, zväčšila svoj objem a roztrhla drevo zvnútra. Škody v poľnohospodárstve sa naprávali desaťročia. Najviditeľnejšou obeťou mrazov bol orech kráľovský (Juglans regia).  Tento strom bol v regióne Galanty a v okolitých dedinách mimoriadne rozšírený. Tvoril aleje popri cestách, bol súčasťou každého dvora. Teploty pod -30 °C však boli pre tento druh fatálne. 

Kombinácia vysokej snehovej pokrývky znemožňujúcej prístup k potrave a extrémnych mrazov spôsobila masový úhyn. Zver, hnaná hladom a zimou, strácala plachosť. Srny vchádzali priamo do dvorov, kde sa snažili nájsť seno pri dobytku, no často zamrzli priamo pri ľudských obydliach. Fenomén "padajúcich vtákov", spomínaný v mnohých prameňoch, bol realitou aj tu. Spevavce a dravce zamŕzali počas letu alebo v spánku na konároch a ráno ich ľudia nachádzali mŕtve na snehu ako sochy.

Galanta bola v roku 1929 dôležitým železničným uzlom. Križovali sa tu trate Bratislava – Štúrovo s pokračovaním na Budapešť a trať na Leopoldov. Ľudia sa pri kúpe lístka museli preukázať dostatočným množstvom potravín a teplého oblečenia pre prípad, keby vlak uviazol na niekoľko dní. V dôsledku kolapsu železnice viazlo zásobovanie uhlím. To viedlo k vyhláseniu tzv. "uhoľných prázdnin". Ministerstvo školstva nariadilo zatvorenie všetkých škôl, pretože triedy nebolo možné vykúriť na akceptovateľnú teplotu. Deti v Galante ostali doma od polovice februára až do marca. Pre pracujúcich rodičov to znamenalo ďalšiu záťaž. V domácnostiach sa kúrilo všetkým, čo horelo. Ceny dreva a uhlia na čiernom trhu raketovo stúpli. Chudobnejšie vrstvy obyvateľstva v okrajových častiach mesta a v priľahlých osadách boli nútené páliť ploty, starý nábytok či dokonca časti hospodárskych stavieb, aby prežili najkritickejšie noci okolo 11. februára. Vonku hrozili ľudom omrzliny a v interiéri sa mnohí stali obeťou udusenia z provizórnych vykurovacích zariadení.

V kronikách obcí ako Horná Kráľová sa spomína, že ľad dosahoval hrúbku 60 až 80 cm. Na mnohých miestach rieky premrzli až na dno, čo spôsobilo ekologickú katastrofu.

V našej kolektívnej pamäti ešte stále rezonuje zima z roku 1987, tá bola charakteristická náhlym a masívnym prívalom snehu a vetrom (zaviate cesty, odrezané mestá). Zima v roku 1929 bola špecifická svojou dĺžkou (od januára do marca), ale aj extrémnymi teplotami , ktoré priniesli pre mnohé rodiny existenčnú hrozbu. Toto mrazivé obdobie v historických prameňoch ostáva mementom krehkosti ľudskej civilizácie. Táto udalosť ukázala, že ani v 20. storočí, v ére pary, elektriny a rozvíjajúceho sa priemyslu, nie je človek pánom prírody.

Fotografia zachytáva južnú vežu neogotického kaštieľa v pôvodnom stave ešte pred zničením rizalitu. Pohľadnica (13,8 x 8,7 cm) malého formátu je datovaná 21. 10. 1929. Do zbierky sa dostala spolu s veľkou zbierkou pohľadníc Galanty od Juraja Pekaroviča. Samotná kompozícia fotografie je výsledkom dobového „photoshopu“. Keďže bola upravená v ateliéri – sneh bol dokreslený. V roku 1929 nebola ešte technika na takej úrovni, aby bolo možné fotiť pri mrazoch okolo -20°C, ktoré vtedy sužovali Československo a strednú Európu.

Podobne ako umelec v roku 1929 aj my sme využili kúzlo z „ateliéru imaginácie“, aby sme vám mohli trošku priblížiť mrazivú zimu roku 1929.

Bola to najtuhšia zima v strednej Európe, ktorá bola zaznamenaná odborným meraním a dobovou tlačou. Mrazy boli také silné, že 11. februára 1929 namerali vo Vígľaši-Pstruši (neďaleko Zvolena) oficiálny slovenský rekord -41 °C, ktorý dodnes nebol na území Slovenska prekonaný. Dokonca aj v nížinách ako je Galanta, klesali teploty k -30 °C a Dunaj a Váh zamrzli natoľko, že niekoľko týždňov mohli byť využívané ako nekonečné klziská a „rýchlostné cesty“. 

Pre mesto Galanta, ležiace v srdci úrodnej nížiny, na križovatke obchodných ciest, bolo toto obdobie obzvlášť náročné, išlo o krízu, ktorá preverila technickú infraštruktúru mladého československého štátu, sociálnu súdržnosť lokálnych komunít a odolnosť poľnohospodárstva, základného piliera našej vtedajšej ekonomiky.