Život zo striebra a ocele - kovy, ktoré formovali dejiny

Tak ako sa človek naučil postupne tvarovať kov, formovali aj jednotlivé kovy ľudské dejiny. O ložiská surovín sa viedli vojny, remeselní majstri, inžinieri a najbrilantnejší myslitelia vytvárali technologické postupy, ktoré posúvali vývoj ľudstva od prvých kovových korálikov, klincov, dýk až po oceľové konštrukcie moderných mrakodrapov, lietadiel a komponenty špičkových počítačov. Vycibrené šperky zdobili kráľov, cisárov a elity, a vďaka novým a kvalitným zbraniam sa dobývali územia, alebo naopak ubránil mier.

Prstene z Čierneho Brodu, stredovek, zo zbierky Vlastivedného múzea v Galante

Naša výstava Vám poodhalí postupy a techniky, ktoré stoja za vytvorením týchto jedinečných exponátov a umožní nahliadnuť do dávnej minulosti, kedy sa začal písať spoločný príbeh ľudstva a kovov.  Striebru ľudia od pradávna pripisovali čarovnú moc a ako sa neskôr ukázalo, niektoré účinky mali aj medicínske využitie. Okrem šperkov sa využívalo už pri výrobe najstarších známych mincí a platidlá sa z tohto svetlého kovu vyrábali až do nástupu modernej meny. Náš moderný svet si bez ocele už nedokážeme predstaviť, ľudstvo sa podľa doterajších archeologických nálezov s touto zliatinou železa zoznámilo v 2. tisícročí p.n.l. Odvtedy sa technológia výroby častokrát modifikovala a rozšírila sa aj škála využitia.

Železný meč, stredovek, zo zbierky Vlastivedného múzea v Galante

Práve klenoty a militárie sú pre mnohých synonymom bohatstva a moci. Aj keď všetci hlboko vo vnútri cítime, že skutočné hodnoty v živote sú iné, po smrti sú práve tieto predmety to jediné, čo nasledujúcim generáciám prezradí niečo o pochovaných jedincoch. Archeológovia dokážu vďaka nim nie len odhadnúť príslušnosť k určitej vrstve v hierarchii spoločnosti, ale pomocou moderných analýz rekonštruovať aj obchodné cesty, kontakty, prípadne využitie daného predmetu.

Meč, Robert Moc

Celý tento fascinujúci príbeh Vám predstavíme vďaka vybraným umelecko-remeselným dielam šperkárky Henriety Môcovej a umeleckého kováča Róberta Môca, ktoré budú doplnené o  zbierkové predmety Vlastivedného múzea zo zbierok fondu archeológie, histórie aj etnológie. Výstava bude sprístupnená do konca novembra 2024 v bežných otváracích hodinách. Výstavu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia, a zriaďovateľ našej inštitúcie Trnavský samosprávny kraj.

Prsteň, Henrieta Mocova

Fotografie z vernisáže si môžete pozrieť <<TU>>