JANUÁR - konopný rubáš

Odevné súčiastky sa v ľudovom prostredí na Slovensku vyrábali prevažne z konopného, alebo ľanového plátna. Na takmer celom území bolo možné tieto plodiny dopestovať a teda ich aj na tieto účely využívať. Bavlna sa na našom území začala používať už v 18. storočí a spočiatku iba dopĺňala tieto materiály, resp. sa vyskytovala sporadickejšie, než sa jej produkcia v 19. storočí rozmohla.

Spodné prádlo z plátna

Z konopného, či ľanového plátna boli šité i spodné časti odevov, ktoré sa obliekali na nahé telo. U žien išlo o tzv. rubáše, v rôznych častiach Slovenska nazývaných aj lokálne – spodník, rubáč, podolok atď. Rubáš bola spodná košeľa bez rukávov. Vyskytoval sa v dvoch formách – jednodielnej a dvojdielnej (každá s niekoľkými variantami) jednodielne tvorili časť od pása nadol, dvojdielne mali aj vrchnú časť, tzv. stánku, ktorá zahaľovala trup.

Variácie nájdeme v spôsobe šitia – počet zošitých kusov plátna, riasenie, šírka sukne a pod a v spôsobe výzdoby, ktorá bola, keďže ide o spodný odev, iba striedma. Zdobenie tvorili ozdobné švíky, stehy, výšivka, pretkávanie, riasenie, prípadne vložená čipka. Zdobená bývala predovšetkým vrchná stánka, nakoľko tú mohlo byť pod vrchným odevom vidno. Rubáše držali na tele najmä vďaka ramienkam, všitým šnúrkam, prípadne vďaka vrchnému odevu, napríklad zástere, ktorá sa opásala a uviazala okolo pása.

Konopný rubáš zo Šoporne

Predmetom mesiaca je konopný rubáš pochádzajúci z obce Šoporňa. Rubáš šila a vyšívala Mária Holubanská z plátna, ktoré tkal miestny tkáč z nití, dorobených majiteľkou z vlastného, resp. rodičovského konope v 30.-40. rokoch 20. storočia.

Rubáš z konopného plátna, tkaného plátnovou technikou bol ľudovo nazývaný aj „sponnýk“, nakoľko sa používal ako spodné oblečenie. Pozostáva z tzv. stánky, sukne a ramienok. Stánka je z jedného kusa plátna. Je zdvojená, od pása 15 cm vysoká. Na zadnej časti a bokoch je zdobená bielou výšivkou, ktorá je situovaná do pruhu. Pozostáva z troch rovných čiar, dvoch pruhov vlnovky a v strede jedného pruhu zúbkov z piatich, vedľa seba husto šitých nití. Výšivka je šitá stehom predným, krížikovým , zadným a stonkovým. V strede sú ružovou bavlnkou krížikovým stehom vyšité iniciálky ML a medzi týmito písmenami je fialovou ni´tou krížikovým stehom vyšitý neurčitý obrazec. Sukňa pozostáva z troch dielov, ktoré sú ručne zošité voľným spojovacím stehom, tzv. „paprčkový stynek“, bielou bavlnenou niťou. V páse je nariasená do troch radov. K telu sa rubáš pripevňoval pomocou dvoch ramienok prišitých k stánke, ktoré sú z jemného kupovaného plátna.