500 ročné obrazy vo Vlastivednom múzeu v Galante

V aktuálnej výstave vo VMGa s názvom Kuffnerovská umelecká zbierka vystavujeme 4 originálne maľby, ktoré boli umiestnené v obrazárni a priestoroch kaštieľa v Sládkovičove. Pre naše múzeum je výnimočnou príležitosťou, že umelecké diela z obdobia renesancie a baroku sú umiestnené práve v našich výstavných priestoroch a preto sme na túto výstavu o to viac hrdí.

Zbierka, ktorú barón Karol Kuffner a jeho syn, Raoul vybudovali mala vyše 1500 predmetov a je druhá najvýznamnejšia súkromná zbierka na Slovensku. Kolekcia obsahovala maľby, sochy, tapisérie, aj hodnotné predmety úžitkového umenia. Jej súčasťou boli barokové portréty a krajinomaľby anglických, španielskych a flámskych majstrov.

Rodina pred 2. svetovou vojnou emigrovala do USA a potrebovali oficiálne povolenie od štátnej galérie na vývoz umeleckých diel. V období 1. Československej republiky to riešili v Prahe, ale kým obdržali potrebné doklady, Sládkovičovo už patrilo k Maďarskému kráľovstvu a celý proces museli zopakovať v Budapešti. Za vybavenie darovali Kuffnerovci obidvom galériám vzácne maľby a plastiky zo zbierky.

Po rozpade Československa, keď z Prahy presunuli diela do Slovenskej národnej galérie, diela z Kuffnerovskej zbierky sa dostali do Bratislavy. Z toho, popri dodržaní prísnych bezpečnostných predpisov jednu plastiku a štyri obrazy máme vypožičané a vystavené v aktuálnej výstave.

Albert Bouts: Bolestný Kristus (1500—1520)

Flámsky maliar ranej holandskej éry. Pre jeho obrazy sa stali typické výrazné a žiarivé farby a prepracované detaily. Zameriaval sa hlavne na náboženské motívy, stal sa známym formátovo drobnými dielami určenými na privátnu pobožnosť. Na vtedajšom trhu boli žiadané predovšetkým jeho diptychy, ktoré zvyčajne niesli na ľavom krídle zobrazenú polpostavu či poprsie Krista a na pravom modliacu sa Pannu Máriu. Do tejto skupiny patrí aj bratislavský obraz, ktorý bol pravdepodobne koncipovaný ako diptych, zachovala sa však len jeho ľavá časť.

Neznámy stredoeurópsky maliar: Ecce homo (1470—1500)

Latinský výraz – „Hľa človek“. Podľa Nového zákona ide o výrok Piláta, ktorý týmto chcel poukázať na umučeného Krista ako na ľudskú bytosť, keď stál pred davom, tento mu však odoprel milosrdenstvo a dožadoval sa jeho ukrižovania. Výrok sa stal pomenovaním charakteristického zobrazenia Ježiša Krista s tŕňovou korunou na hlave, odetého v  rubáši, alebo bedernej rúške ako zosobnenie utrpenia a nespravodlivého údelu. V rukách často drží rákosku, ako narážku na panovnícke žezlo a telo môže mať pokryté ranami.

Stredoeurópsky maliar z prelomu 17. - 18. storočia: Archanjel Michal (1700)

Archanjeli boli podľa tradície okrídlené bytosti, nadradení obyčajným anjelom. Práve archanjel Michal je označovaný za bojovného anjela, za vodcu, trestajúceho nebeského vojska a bol tým, ktorý vyhnal Adama a Evu z Raja ohnivým mečom. Jeho úlohou bolo bojovať proti Satanovi, zachraňovať duše ľudí a ochraňovať Boží ľud. Práve pre svoje ochranné vlastnosti býva zobrazovaný ako bojujúci proti netvorovi, ako zosobneniu zla, s mečom a kopijou. Jeho atribútmi sú meč, prilba, váhy a často brnenie. 

Jansz. Aert van Marienhof: Orientálec v turbane (1640)

V renesančnom a barokovom maliarstve boli postavy černochov, Indov, Maurov a pod. bežnou súčasťou kompozícií. Nájdeme ich nielen v maľbe veľkých tvorcov ako Peter P. Rubens či Rembrandt, ale aj u menej významných maliarov ich okruhu.

Do „rembrandtovskej“ skupiny patrí aj Jansz. Aert van Marienhof. Exotická polpostava je zachytená zblízka portrétnym spôsobom v čiastočnom natočení. Dominujúcim princípom kompozície zostal dynamizmus vzdušnej závitnice drapérie na ramene muža, ktorá akoby sa zopakovala a zarezonovala aj v tvare bravúrne formovaného bieleho turbanu s perom. Umelec sa snažil zachytiť nielen farebnosť, ale aj štruktúru a textúru materiálov, čo umocnil svetelnými reflexmi na záhyboch plášťa, ale i na náušnici v uchu, diamantovej spone na turbane či rukoväti meča.

Osud Kuffnerovskej zbierky bol poznačený vtedajšími udalosťami: po emigrácii členov rodiny do USA bola rozpredaná. Zachovali sa však súpisy v národných galériách v Prahe a v Budapešti, aukčných domoch v USA, ktoré dávajú čo-to tušiť o jej obsahovom bohatstve a rozmanitosti. Jednotlivé diela, ktoré kedysi spočívali pod jednou strechou Kuffnerovského kaštieľa dnes zdobia mnohé súkromné zbierky, múzeá a galérie.

Zdroj: Slovenská národná galéria, Bratislava – www.sng.sk

Výstava: Kuffnerovská umelecká zbierka, 8.9. -- 30.11.2021, Vlastivedné múzeum v Galante

Autor textu: Judit Pukkai