Vianočné slamené ozdoby zo Serede

Vianočné obdobie v nás navodzuje pocit akejsi mágie, tajomstva, ale i pokory a pokoja. V minulosti boli spojené s mnohými zvykmi súvisiacimi s mágiou, veštením a symbolizmom. Okrem Veľkej noci boli považované (a dodnes sú) za jeden z najväčších sviatkov v kalendárnom roku. Venovalo sa im veľa pozornosti a nič sa nesmelo zanedbať.

Zdobenie vianočného stromčeka

S príchodom vianočného stromčeka na naše územie v 19. storočí a s jeho postupným udomácňovaním sa v rodinách najskôr šľachty, meštianstva, neskôr, koncom storočia v roľníckych rodinách vytvorila potreba tento nejak skrášliť a ozdobiť. V tradičnom ľudovom prostredí sa zdobil predovšetkým bežne dostupnými, zväčša prírodnými ozdôbkami, napríklad orechmi, pečivom, retiazkami zo strukovín, či kukurice, jabĺčkami a pod. Môžeme tu hľadať i symboliku spätú s prosperitnou mágiou, zdravím a bohatstvom. S rozmachom výroby továrenských vianočných ozdôb sa stromčeky zdobili napríklad salónkami, sklenými vianočnými guľami, postavičkami, sviečkami, alebo tzv. anjelskými vlasmi, ktoré navodzovali dojem snehu.

Slamené vianočné ozdoby

Zaujímavými boli ozdoby vyhotovené zo slamy, ktoré sa využívali v tradičnom ľudovom prostredí a v mnohých domácnostiach sa používajú na skrášlenie vianočného stromčeka i dnes. Vianočné ozdoby zo slamy vytvárali výrobcovia produktov ľudovej umeleckej kultúry na Slovensku podľa starých vzorov. Pri prvotnom spracovaní materiálu na výrobu ozdôb – slamy sa muselo dbať na to, aký druh obilia, v akom čase rastu a zretia sa získa, ako sa očistí od kláskov a lístkov. Slama na výrobu ozdôb sa starostlivo vyberala, aby nebola poškodená, alebo napadnutá plesňou, či inými chorobami. Najideálnejším druhom obilia bola raž, ktorá bola dostatočne dlhá. Používala sa predovšetkým vrchná časť po prvé kolienko stebla, ktorá bola najpružnejšia a najtenšia. Pred samotnou výrobou sa musela slama navlhčiť, aby sa nelámala.

Výrobca slamených ozdôb: Jozef Hupka, majster ľudovoumeleckej výroby zo Serede

Jedným z významných výrobcov slamených ozdôb, medzi ktoré patria, samozrejme, aj tie vianočné patrí pán Jozef Hupka, ktorého výrobky sa v hojnom počte nachádzajú i v zbierkach Vlastivedného múzea v Galante. Rodák zo Serede sa stal členom ÚĽUV-u v roku 1957 a od roku 1983 sa mohol pýšiť titulom majstra ľudovoumeleckej výroby. Spolu so svojou manželkou, ktorá mu pomáhala pri výrobe najmä jemnejších vzorov a prác so slamou vytváral nespočetné množstvo slamených ozdôb a asi 40 rôznych druhov, ktoré potešili nejedno oko i v zahraničí, napríklad v Kanade, Berlíne, Varšave, ale i na Bahamských ostrovoch (ako sa dozvedáme z výpovede Jozefa Hupku z roku 1987 (EA-219)).

Počiatky svojho záujmu o slamu a výrobu dekoračných predmetov z nej môžeme hľadať ešte v detstve pána Jozefa Hupku, kedy ako desaťročný chlapec sledoval dospelých po žatve, ako na vidly vešajú slamu na znak ukončenia žatevných prác. Od tej doby sa slame intenzívne venoval a zdokonaľoval svoj talent na pletenie a lepenie rôznych motívov. Medzi tie, ktoré nájdeme i v zbierkovom fonde Vlastivedného múzea v Galante, patria napríklad zvončeky, hríbiky, vtáčiky, podkovičky, srdiečka, kruhy, retiazky, figurálne motívy vo forme postavičiek, šišky, hviezdy a pod. Svoju zručnosť Jozef Hupka so svojou manželkou predvádzal i na rôznych sprievodných aktivitách múzea ako ľudovo umeleckú činnosť a tiež ako múzejno-pedagogickú aktivitu, nielen pre deti, ale i pre dospelých. V roku 2002 múzeum zostavilo výstavu s názvom „Čaro slamy“, na ktorej boli prezentované i spomínané slamené ozdoby.

Autor textu: Diana Gruberová, etnologička