Komplexná obnova secesnej sedacej súpravy z fondov Vlastivedného múzea v Galante

Vlastivedné múzeum sa v roku 2025 úspešne uchádzalo o dotáciu Fondu na podporu umenia v podprograme určenom na reštaurovanie zbierkových predmetov. Pridelená dotácia bola absolútne kľúčová pre zabezpečenie vysoko špecializovaného reštaurátorského zásahu, ktorý predmet v jeho vtedajšom kritickom stave nevyhnutne potreboval. Ošetreným predmetom sa stala secesná sedacia súprava vystavená v renesančnom kaštieli v Galante.

Továrensky vyrobená sedacia súprava predstavuje ukážku stredoeurópskeho secesného nábytkárstva z konca 19. storočia, presnejšie z obdobia rokov 1890 až 1900. Tento historický mobiliár bol vyrobený vo Viedni v období Rakúsko-Uhorska a pôvodne tvoril súčasť honosného, bohatého interiéru. Súprava, pozostávajúca z trojmiestnej pohovky a štyroch kresiel, bola do zbierok múzea zakúpená v roku 1976, pričom pôvodne pochádzala zo Zlatých Moraviec. O jeho historickej proveniencii a dobovom transporte svedčí aj čiastočne zachovaná papierová nálepka na spodnej strane jedného zo sedadiel. Záchranný reštaurátorský proces odborne viedla prof. Mgr. art. Sylvia Birkušová v spolupráci s reštaurátorkou  Mgr. art. Dušanou Ondrekovou, ArtD. a Mgr. art. Annou Blonskou.

Pôvodný stav a charakteristika pohovky

Samotná trojmiestna pohovka sa vyznačuje mäkkým čalúnením sedadlovej a operadlovej časti, ktoré dopĺňajú výrazné mohutné bočné opierky valcovitého tvaru. Tieto bočné opierky sú z konštrukcie voľne odnímateľné. Pohovka stojí na balónových sústružených nohách, pričom celkový tvar nábytku ešte sčasti pripomína predchádzajúce historizujúce štýly. Vrchná časť pohovky je ukončená čalúneným pásom a lemovaná hnedou točenou šnúrou, ktorá je na sedlovej časti dekoratívne spletená. Pôvodné plyšové čalúnenie nesie typický secesný rastlinný dekor. Zadnú stranu pohovky prekrýva pruhovaná tkanina keprovej väzby zo zmesi ľanu a bavlny, na ktorej boli pred reštaurovaním prítomné viaceré trhliny.

Na spodnej strane jedného z kresiel sa dochoval papierový štítok. Na papieri sú fragmentárne zachované útržky slov :

“Priv. öster......r.-ungar... ...ats Eisen...-Gesellscha...  Wien...... Zsolna (Sillein). Königl. ...garische Staatsbah...n. Manip.-Form. Nr. 2“

Štítok na spodnej strane kresla je zrejme dobovým železničným prepravným štítkom. Z rekonštruovaného textu jednoznačne vyplýva, že náklad mohol byť vyexpedovaný priamo z Viedne. Prepravu z centra monarchie pôvodne zabezpečovala železničná spoločnosť, ktorej názov vychádzajúci z útržkov na štítku je v originálnom nemeckom znení zrekonštruovaný ako Privilegierte österreichisch-ungarische Staats-Eisenbahn-Gesellschaft. Ďalšie fragmenty slov odkazujú na mesto Žilina v podobe historického maďarského a nemeckého ekvivalentu ako Zsolna (Sillein). Zápis jasne naznačuje, že Žilina v tomto prípade slúžila buď ako cieľová stanica pre vtedajšieho odberateľa, alebo ako hlavný prestupný bod pre ďalšiu distribúciu do lokálneho regiónu. Ďalší zachovaný fragment textu Königl. ungarische Staatsbahnen exaktne dokazuje, že náklad následne prešiel pod správu siete kráľovských uhorských štátnych železníc. Typologické zaradenie samotného železničného dokumentu napokon upresňuje text Manipulations-Formular Nr. 2, čo predstavovalo štandardné byrokratické označenie dobového tlačiva pre nákladnú prepravu

Miera poškodenia a metodika reštaurovania

Pred začatím reštaurátorských prác vykazovala súprava kritický technický stav. Vrchná tkanina trpela rozsiahlymi úbytkami vlasu, ktoré v minulosti spôsobila primárne moľa šatová. Pôvodná sýta farebnosť materiálu bola značne vyblednutá vplyvom svetelného žiarenia, čo viedlo k oslabeniu vlákien. Ozdobné strapcové lemovky boli uvoľnené zo švíkov, mechanicky predraté a sčasti absentovali. Buková drevená kostra bola poškodená drevokazným hmyzom a v minulosti čiastočne opravovaná lepením. Pohovka mala dokonca druhotne vloženú pevnú zadnú nohu.

Hlavným cieľom zásahu bolo citlivé scelenie poškodených častí s dôrazom na zachovanie originálneho materiálu. Proces obnovy zahŕňal nasledujúce kroky:

Voľný povrchový depozit bol šetrne odsávaný muzeálnym vysávačom. Nasledovala celoplošná dezinfekcia v špeciálnej komore pre elimináciu biologických škodcov.

Hĺbkové čistenie tkanín sa pre minimalizáciu rizika realizovalo lokálne pomocou vatových tyčiniek a jemných špongií. Ozdobné lemovky prešli mokrým čistením vo vodnom roztoku so šetrným tenzidom. Chýbajúce vlákna strapcov boli nahradené novým vlneným materiálom prispôsobeným historickému odtieňu. Trhliny pôvodnej tkaniny sa spevnili podložením a prišitím novej textílie.

Konštrukčné prvky sa ošetrili fungicídnym prostriedkom na likvidáciu hmyzu. Degradované nohy boli hĺbkovo napustené spevňovacou živicou, ktorá slúži aj ako laková ochrana. Sekundárne osadené, tvarovo a staticky nevyhovujúce nohy boli nahradené novými sústruženými kópiami z tvrdého dreva.

Reštaurátorský zásah úspešne prinavrátil sedacej súprave jej estetickú hodnotu. Pre jej dlhodobú stabilizáciu je v expozícii nutné zabezpečiť kontrolovanú klímu s teplotou 18 – 20 °C a relatívnou vlhkosťou 40 – 60 %. Zároveň je nevyhnutné obmedziť intenzitu osvetlenia na maximálne 50 luxov, aby sa spomalila ďalšia degradácia historických materiálov. Zbierkový predmet tak mohol byť nielen technicky stabilizovaný, ale získal späť aj svoju výnimočnú historickú a estetickú hodnotu. Tento úspešný projekt je jasným dôkazom dôležitosti systematickej podpory nášho kultúrneho dedičstva, vďaka ktorej sa podobné jedinečné pamiatky zachovávajú aj pre budúce generácie.

Reštaurovanie predmetov podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.