FEBRUÁR - spodná sukňa

Spodnou sukňou, alebo spodničkou nazývame súčasť ženského odevu siahajúceho od pása smerom nadol a teda zakrývajúceho spodnú časť tela. Samotný názov naznačuje, že pôvodne sa sukne vyrábali zo súkna, postupom času sa však materiálovo líšili a podľa toho sa často odvodzovali aj ich miestne názvy.

V ľudovej kultúre mala spodná sukňa svoje praktické opodstatnenie. Predovšetkým v zime mala chrániť svoju nositeľku pred chladom, keďže iba rubáš a vrchná sukňa by nestačili. Ako spodné sukne sa mohli nosiť buď obnosené sukne, pôvodne používané ako vrchné, v druhej polovici 19. storočia sa začali používať jednoduchšie, často jednofarebné biele sukne. Postupom času sa spodné sukne na spodnom leme začali zdobiť výšivkami, čipkami, alebo volánmi. Počet sukní spolu s faktom, že sa škrobili, alebo podšívali papierom ovplyvňoval koncom 19. storočia formu ženskej postavy, ktorá bola omnoho širšia, oproti dovtedy splývavej línii sukne na rubáši. Spodničky dokázali ženám vytvoriť plnšie boky a dokázali tak napĺňať aj estetické požiadavky svojich majiteliek.

Predmetom mesiaca je spodnička, zvaná aj škrobnica, ktorá bola súčasťou sviatočného ženského odevu. Je ušitá z jemnej bielej bavlnenej továrenskej látky, siaha od pása pod kolená. V páse je záložka, v ktorej je navlečená gumička. Spodný okraj sukne je olemovaný bielou šitou čipkou. Sukňa bola vyhotovená samotnou majiteľkou a nositeľkou v 40. rokoch 20. storočia. Pochádza z obce Hoste a do zbierok múzea sa dostala v roku 1983.

Diana Gruberová

etnologička