Kostená korčula (video)

Dve kostené korčule, ktoré sa nachádzajú v zbierke múzea sa našli v našom regióne počas archeologických vykopávok. Jedna, tá mladšia z nich, ktorá pravdepodobne pochádza zo stredoveku, sa našla pri odkrývaní Vodného hradu v Šintave v roku 1987. Druhý nález pochádza z opevnenej osady zo staršej doby bronzovej, ktorá patrí k obci Hoste a jeho vek odhadujeme na približne 3500 rokov. Tento kostený predmet je síce zlomený, ale podľa otvoru na jednej strane a rýh vyrytých do spodnej, doostra vybrúsenej plochy sa dá určiť, že ide taktiež o korčuľu.

Podľa archeológov ľudia používali korčule už v staršej dobe kamennej. Nálezy, ktoré sa dajú bezpochyby identifikovať ako korčule, boli vyrobené prevažne zo záprstných a priehlavkových kostí (metapódií) koňa alebo hovädzieho dobytka a je známych viacero ich variantov. Podobné kostené nálezy, teda tie, ktorých spodná časť bola zbrúsená a do vrchnej boli vyvŕtané alebo vysekané dva otvory sa v stredovekej literatúre často spomínajú ako klznice drevených saní, najmä v prípade, ak sa našli v páre.

Takto vyrezávané kosti sa často vyskytujú v pravekých alebo aj stredovekých nálezových súboroch a kedysi slúžili na pohyb po zamrznutých riekach a jazerách. Na rozdiel od dnešného korčuľovania, kedy sa snažíme kĺzať odrážaním nôh do strán  sa na kostených korčuliach človek kĺzal rovno a poháňal sa vpred jednou alebo dvoma palicami v rukách. Veľké otvory na kosti slúžili na prevlečenie kožených remienkov, ktorými sa kosť pevne pripevnila k obuvi. Jej povrch sa vybrúsil dohladka, aby sa na ľade nezadrhávala. Prirodzený tvar kosti s kĺbovou hlavicou taktiež pomáhal pri upevnení a udržiavaní stability.

Canterburský mních William Fitzstephen v roku 1174 píše:

„Za severnými hradbami Londýna, na zamrznutých močiaroch, mladíci lietajú po ľade tak, že majú k chodidlám pripevnené kosti.“ Korčuliari sa objavujú už aj na obrazoch flámskych maliarov zo 16. storočia, akými boli napríklad Pieter Bruegel st. alebo Esaias van den Velde. Na pohyb po ľade a snehu sa v rôznych častiach sveta používalo aj drevo, bambus či dokonca mrožie kly.

Text a video: Mgr. Beata Horváth Szépová