Pozvánka na posledný bál (video)

Fašiangy sa odpradávna niesli vo veselom duchu, čo zahŕňalo rôzne formy zábavy, výmeny rolí, hier, hádaniek a rôznych úloh. Jednu takú úlohu sme si pre Vás pripravili.

V texte pod viedom sme niekoľko historických faktov pozmenili. Ak dokážete odhaliť aspoň 3 nepravdivé tvrdenia z textu napíšte nám ich na  náš mail :  muzeumgalanta69@gmail.com . Prvých 5. ľudí ktorí nájdu správne odpovede získavajú od nás vstupenku do Vlastivedného múzea v Galante. (platnú na jednorazový vstup pre jednu osobu v roku 2026). Víťazov budeme spätne kontaktovať do 2. marca 2026.  

Súťaž je ukončená! Odpovede nájdete pod textom.

Keďže sa tohtoročná fašiangová sezóna onedlho končí, dovoľte nám, aby sme Vás pozvali na ešte jeden posledný ples. Nahliadneme do atmosféry fašiangových slávností (tzv. plesovej sezóny) v Galante na prelome 19. a 20. storočia. Toto obdobie malo svoju osobitú atmosféru, ktorú určovala prítomnosť významného rodu Esterházyovcov.

V tom čase bol kľúčovou postavou galantskej vetvy rodu gróf Michal Esterházy (1853 – 1943). Centrom spoločenského života bol neogotický kaštieľ nachádzajúci sa v mestskom parku. Budova prešla v roku 1899 veľkolepou prestavbou (v tudorovskom štýle inšpirovanom Anglickom), čím sa stala reprezentatívnym sídlom hodným prijímania hostí prichádzajúcich z Viedne či Budapešti.

V čase fašiangov boli slávnostné sály vyzdobené. Lustre žiarili, parkety boli vyleštené pre tanečníkov a vo veľkých krboch i kachliach sa kúrilo, aby bolo hosťom teplo, kým vonku mrzlo.

Pre šľachtu neboli fašiangy len o ľudovej zábave, ale predovšetkým o plesoch a reprezentácii. Bolo to obdobie „sobášnej politiky“, keď boli mladé šľachtičné uvádzané do spoločnosti. Pre pánov boli hlavnou dennou náplňou fašiangov zimné poľovačky v okolitých lesoch a poľovných revíroch. Gróf bol známy ako vášnivý poľovník. Po poľovačke v roku 1910 nasledovala v kaštieli bohatá hostina so špecialitami z diviny. Je veľmi pravdepodobné, že hostia už mohli vidieť a vyskúšať aj jedno z prvých áut v Uhorsku, keďže Michal Esterházy bol zakladateľom Uhorského automobilového klubu a bol vlastníkom auta s poznávacou značkou číslo 1.

Bály v Galante organizovali aj rôzne spolky (hasiči, remeselníci), no šľachta mala svoje vlastné uzavreté kruhy, prípadne svojou účasťou poctila mestský ples. Tancoval sa valčík, čardáš (palotáš), ale už aj modernejšie tance. Do tanca hrala v Galante slávna cigánska kapela. Na stoloch v kaštieli nechýbali typické fašiangové jedlá, avšak v „pánskom“ prevedení: fánky (božie milosti) a fašiangové šišky boli jemnejšie než u sedliakov, často s marhuľovým lekvárom; huspenina – podávaná ako delikatesa, často z bažanta alebo diviny; vína z vlastných viníc, tokajské víno a na prípitok seredské šampanské.

Bola to labutia pieseň „starých čias“, tesne predtým, ako 20. storočie, vojny a spoločenské nepokoje všetko zmenili.

Video bolo vygenerované pomocou umelej inteligencie na základe historickej pohľadnice z našej zbierky.

Chyby uvedené v texte:

1. Na prelome 19./20. st. nebol Michal Eszterházy majiteľom kaštieľa

2. umrel v roku 1906 

3. Preto nemohol v roku 1910 usporiadať hostinu – už bol dávno mŕtvy

4. Kaštieľ nebol prestavaný v roku 1899, ale v 1860

5 . nemáme žiadne dobové správy o tom, že by sa tu konali plesy s prítomnosťou významných hostí z Budapešti a z Viedne

6. v Seredi vyrábájú šampanské iba od 1950-te roky